Oščadnická kalvária

Kalváriu v Oščadnici postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že za II. svetovej vojny, kedy sa počas jedného mesiaca roku 1945 urputne bojovalo na Veľkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy. Pozemok pod Kalváriou prepustili spolumajitelia celý zadarmo. S výstavbou Kalvárie sa začalo v roku 1946 išlo predovšetkým o prípravné práce ako bolo vozenie materiálu, kopanie cestičiek. Ku skutočnej stavbe došlo na jar roku 1947. Projekty na Kalváriu vypracoval architekt Anton Medrický, ich výstavbu realizoval murársky majster Rudolf Štens. Jednotlivé reliéfy zastavení krížovej cesty na kalvárskom vŕšku boli zhotovené v CHrámovom družstve v Pelhřimove. Autorom sochy 14. zastavenia je oščadnický rodák, ľudový majster , Jozef Pazdera. Kalvária bola postavená v čase pôsobenia farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana. Nemalú zásluhu na tom má aj oščadnický notár Martin Bernát. Ale bez pomoci ľudí, ich obetavej práce, na úkor voľného času by Oščadnica takú veľkolepú Kalváriu nemala. Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15.8., koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu, jedinú v našom regióne. Schádzajú sa tu pútnici z Kysúc, ale aj z iných končín našej krásnej vlasti. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac než 200 ročnú tradíciu.